reklama

História kaštieľa a parku vo Veľkej Mani

Pri návrhu rekonštrukcie objektov historickej zelene, akými sú napr. parky, cintoríny, či kláštorné záhrady, je nevyhnutné poznať, ako tieto priestory vyzerali v rôznych historických obdobiach a akým vývojom prešli od ich založenia po súčasnosť. Najlepšími zdrojmi informácií sú historické mapy a pôdorysy návrhov, cenné sú však aj maľby, kresby, fotky či staré katastrálne mapy. Veľkým problémom na Slovenku, na rozdiel od krajín ako Francúzsko, Anglicko, Nemecko, či Rakúsko, je nedostatok kvalitných materiálov, ktoré by mohli poslúžiť ako podklad pri návrhu rekonštrukcie. Najčastejšie sú zachované staré fotografie a katastrálne mapy, z písomných podkladov zápisky v kronikách alebo články v starých knihách. Kvôli práci na návrhu rekonštrukcie historického parku vo Veľkej Mani v spolupráci so starostom obce, som od septembra minulého roka zhromaždil dostupné informácie - písomné (slovenské i maďarské texty), grafické (historické fotografie a mapy), ale aj z rozprávania správcu parku pri DSS vo Veľkej Mani. Spracované údaje prinášam v nasledujúcom článku, ktorý ponúkam najmä obyvateľom Veľkej Mane a okolitého regiónu, ale aj záujemcom o historické záhrady, parky a kaštiele.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Pohľad na záhradné nádvorie kaštieľa z hlavného parteru z roku 1898
Pohľad na záhradné nádvorie kaštieľa z hlavného parteru z roku 1898 (zdroj: Archív obce Maňa)

Barokovo-klasicistický kaštieľ vo Veľkej Mani dal v 17.-18. storočí postaviť gróf „Spectabilis ac Magnificus" Franz Xaver Koller, pôvodom z Tirolska. Súčasná parková úprava vznikla o niečo neskôr, keďže má prírodne-krajinársku kompozíciu. Od 17. do 20. storočia sa v Mani vystriedalo viacero šľachtických rodov - barón Malonyay, maniansky gróf Koller „Bellegarde", od ktorého statok kúpil barón Hirsch a neskôr sa dostal do vlastníctva Antala Ehrenfelda. Na začiatku 19. storočia tu mal gróf Malonyay rozsiahly vinohrad a vynikajúci ovčinec. (Borovszky, 1903)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Priečelie kaštieľa v rokoch: 1898, 1903, 1918, 1946, 1961 a 1975
Priečelie kaštieľa v rokoch: 1898, 1903, 1918, 1946, 1961 a 1975 

Posledným pánom manianskeho statku bola rodina grófa Földváryho, ktorá panstvo opustila po druhej svetovej vojne.

Do kaštieľa viedla vstupná aleja z pagaštana konského, ktorá sa čiastočne zachovala aj do súčasnosti (dve dvojice stromov sa nachádzajú v súčasnom areáli kaštieľa, jedna dvojica sa nachádza mimo súčasného areálu, v obecnom parku, keďže z parterovej úpravy pred kaštieľom bola odkrojená pomerne veľká časť výstavbou cesty. Kaštieľ bol obklopený výsadbou krovitých a nižších stromovitých drevín, ktoré tvorili voľne rastúci živý plot. Predpolie kaštieľa so studňou a barokovou sochou sv. Jána Nepomuckého bolo najvýznamnejším verejným priestranstvom dediny. Táto náves bola ťažiskom diania a života v obci. Z východnej strany hraničil park s Vrábelskou hradskou. V tomto čase predstavoval kaštieľ spolu s kostolom na vŕšku hlavné ťažisko obce - boli výraznými urbanistickými dominantami, pričom dôležitá bola ich vzájomná vizuálna prepojenosť a kompozičná nadväznosť. Ešte začiatkom minulého storočia bol kaštieľ s parkom v priamom kontakte s okolitou krajinou, pretože zástavba sa sústreďovala hlavne južne a juhozápadne od areálu parku. Táto skutočnosť predpokladá využitie pohľadov a priehľadov do okolitej, mierne zvlnenej krajiny, ktoré mohli tvoriť významný kompozičný prvok parku. Hlavná vstupná komunikácia na nádvorie a do kaštieľa viedla cez podjazd, presne cez kompozičný stred kaštieľa. Cez tento podjazd vchádzali koče priamo na záhradné nádvorie kaštieľa. V súčasnosti je tento podjazd zasklený na oboch koncoch. „Kočiareň" (parkovisko pre koče) spolu so sýpkou boli situované vo východnom krídle kaštieľa. Príznačným znakom architektúry kaštieľa je tympanón a valbová strešná konštrukcia nad hlavným vjazdom. V kronike obce sa uvádza, že pôvodná strešná krytina kaštieľa bola z drevených šindľov. Severozápadne od kaštieľa bol situovaný hospodársky dvor s tzv. „kačačincom", kde sa chovali kačice a husi. V tomto dvore boli v 70. rokoch 20. storočia vybudované nové garáže. Park sa od nádvoria začínal parterovou úpravou s rozsiahlymi trávnatými plochami, do ktorých boli centrálne vysadené trvalky a ruže. Neskôr na mieste týchto jednoduchých parterov s nenáročnou vidieckou úpravou bol v roku 1934 vybudovaný veľký betónový bazén, ktorý rodina grófa Földváryho využívala na kúpanie sa a plávanie v letných mesiacoch. Bazén bol napájaný zo studne, ktorá sa nachádza pri západnom krídle kaštieľa. Voda bola odčerpávaná pomocou petrolejových čerpadiel, ktoré boli funkčné dokonca ešte aj v 90. rokoch 20. storočia. V tomto čase bol bazén laminovaný, v súčasnosti sa však už nevyužíva. Park od nádvoria a hospodárskeho dvora delilo oplotenie, ktorého stĺpy sa zachovali dodnes. Pozdĺž tohto oplotenia boli vysadené stromy s vysokým kmeňom upravované rezom a voľne rastúci živý plot z krov. Povrch parkových ciest a nádvoria bol štrkovo-mlatový. Parterová úprava parku končila približne na línií severných hraníc susediacich pozemkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pohľad na hlavný vstup do kaštieľa, v pozadí dodnes zachované stĺpy, 1918 - Pohľad na kaštieľ a park v pozadí, 1918 - Záhradné nádvorie v roku 1898 - Erb grófa Xavera Kollera (prvého majiteľa manianskeho kaštieľa) "Spectabilis ac Magnificus, Wien 1772
Pohľad na hlavný vstup do kaštieľa, v pozadí dodnes zachované stĺpy, 1918 - Pohľad na kaštieľ a park v pozadí, 1918 - Záhradné nádvorie v roku 1898 - Erb grófa Xavera Kollera (prvého majiteľa manianskeho kaštieľa) "Spectabilis ac Magnificus, Wien 1772 

Parkovo upravená časť areálu pozostávala z lúčnych plôch so skupinami stromov, pravdepodobne spoločenstvami drevín tvrdého lužného lesa (duby, bresty, jasene, javory, lipy). Z introdukovaných drevín boli vysadené platany a sekvoje. Systém parkových ciest bol vytvorený podľa princípov a zásad prírodne-krajinárskeho slohu s veľkou okružnou cestou s výhľadmi do krajiny a do parku.

Historická katastrálna mapa (druhá polovica 19. storočia), Archív PÚ Bratislava
Historická katastrálna mapa (druhá polovica 19. storočia), Archív PÚ Bratislava 

V západnej časti areálu parku bola situovaná zeleninovo-kvetinová záhrada, ktorá sa spomína aj v kronike obce. V tejto záhrade sa nachádzal aj vykurovaný skleník s drevenou konštrukciou, ktorý však bol v 90. rokoch 20. storočia odstránený, pretože úplne schátral. Areál parku bol od súkromných záhrad oddelený vysokým hrubým múrom, ktorý sa zachoval dodnes. Cez severnú časť parku tiekol kľukatý potok, ktorý bol v druhej polovici 20.storočia regulovaný a vyrovnaný. Časté záplavy a vysoká hladina podzemnej vody spôsobovali v niektorých rokoch zaplavenie pomerne veľkých plôch v severnej časti parku. Na mape z druhého vojenského mapovania je napríklad zreteľne viditeľná pomerne veľká vodná plocha v severozápadnej časti parku na potoku. To, či išlo o zaplavenú plochu, alebo umelo vytvorenú vodnú nádrž, nie je doložené adekvátnymi dôveryhodnými informáciami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
II. vojenské mapovanie (1819-1869), http://archivportal.arcanum.hu
II. vojenské mapovanie (1819-1869), http://archivportal.arcanum.hu 

Pôvodné kľukaté koryto potoka je dodnes čitateľné na reliéfe terénu - prejavuje sa lineárnou terénnou depresiou vinúcou sa paralelne so súčasným regulovaným tokom. Po odchode rodiny Földváryovej z panstva v roku 1946, bol kaštieľ využívaný ako základná deväťročná škola do roku 1961, ako poľnohospodárske učilište do roku 1975 a ako domov sociálnych služieb od roku 1975 až po súčasnosť. V 70.rokoch minulého storočia bola časť územia historického parku v severovýchodnej časti „odkrojená" a rozdelená na dve parcely. V súčasnosti sa na týchto parcelách nachádza obchodný a rodinný dom. Súčasné využitie kaštieľa odôvodnilo výstavbu oplotenia, ktoré rozdeľuje park na verejnú (obecná) a vyhradenú časť (DSS).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kaštieľ a park vo Veľkej Mani sa spomínajú v publikácií „Magyarország Vármegyéi és Városai" (Borovszky, 1903). Park je spomenutý aj v kronike obce z 30. rokov 20. storočia, v ktorej sa píše medzi inými aj o vyrabovaní kaštieľa obyvateľmi v roku 1918.

Citácia

Tóth, Attila - Kubišta, Richard. 2012. História kaštieľa a parku. In Návrh rekonštrukcie historického parku pri kaštieli vo Veľkej Mani. Nitra : Katedra záhradnej a krajinnej architektúry FZKI SPU v Nitre, 2012, s. 3-4. 37 s.

Attila Tóth

Attila Tóth

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som študentom krajinnej architektúry a zaujímam sa o krajinný a ekologický urbanizmus, plánovanie "zelených ciest" a obnovu vidieckych sídiel. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu