Pri návrhu rekonštrukcie objektov historickej zelene, akými sú napr. parky, cintoríny, či kláštorné záhrady, je nevyhnutné poznať, ako tieto priestory vyzerali v rôznych historických obdobiach a akým vývojom prešli od ich založenia po súčasnosť. Najlepšími zdrojmi informácií sú historické mapy a pôdorysy návrhov, cenné sú však aj maľby, kresby, fotky či staré katastrálne mapy. Veľkým problémom na Slovenku, na rozdiel od krajín ako Francúzsko, Anglicko, Nemecko, či Rakúsko, je nedostatok kvalitných materiálov, ktoré by mohli poslúžiť ako podklad pri návrhu rekonštrukcie. Najčastejšie sú zachované staré fotografie a katastrálne mapy, z písomných podkladov zápisky v kronikách alebo články v starých knihách. Kvôli práci na návrhu rekonštrukcie historického parku vo Veľkej Mani v spolupráci so starostom obce, som od septembra minulého roka zhromaždil dostupné informácie - písomné (slovenské i maďarské texty), grafické (historické fotografie a mapy), ale aj z rozprávania správcu parku pri DSS vo Veľkej Mani. Spracované údaje prinášam v nasledujúcom článku, ktorý ponúkam najmä obyvateľom Veľkej Mane a okolitého regiónu, ale aj záujemcom o historické záhrady, parky a kaštiele. pokračovanie článku
Prečo práve Viedeň? Kto už raz navštívil „krajinu alpských veľhôr", či jej hlavné mesto, Viedeň, ten si podobnú otázku ani nepoloží. Malebný obraz rakúskej krajiny, národná kultúra, ako aj bohatá história Viedne, citeľná na každom kroku, boli mojou motiváciou pri výbere krajiny pre ročný študijný pobyt Erasmus. Úprava verejných priestranstiev a zaobchádzanie s krajinou v nemecky hovoriacom prostredí je pre nás príkladom a zdrojom pre získanie cenných vedomostí. Universität für Bodenkultur bola pre mňa zaujímavou výzvou a v študijnom pobyte som videl množstvo možností a potenciálnych prínosov pre moje štúdium, budúcu profesiu, ale i osobný život. pokračovanie článku
...alebo význam prepojenosti medzi človekom a krajinou... Krajina je infraštruktúrou budúcnosti...(Richard Weller) Kladúc si otázku, akým príspevkom by som mohol obohatiť aktuálnu diskusiu o trvalo udržateľnom rozvoji a byť prínosom pre pokračovanie na ceste za trvalo udržateľným spôsobom života, po ktorej sme sa vybrali, začínam formuláciu myšlienok, ktoré mi v tejto súvislosti víria hlavou. Nadpisom eseje naznačujem dôležitosť vzťahu medzi krajinou a sídlom a význam prepojenosti medzi človekom a krajinou. Akú prepojenosť mám na mysli a akou formou prispieva vnímanie krajiny a sídla ako súvislého celku k udržateľnému rozvoju spoločnosti? pokračovanie článku
Prišiel čas na úvahy, čas zamýšľania sa, ako ďalej, dedina. Nepochybne na prvom mieste je ekonomika, dedina a peniaze. Prišiel čas racionalistov a skeptikov s názorom - všetko sa odkladá na „lepšie časy". Najbližšie obdobie bude skúškou samospráv. Rozmýšľajme o nenáročných nápadoch, ktoré zmenia prostredie dediny k lepšiemu. Nápady posilnia odvážnych a motivujú k novým predsavzatiam. Otvárame seriál o nových nápadoch, seriál o krajšej dedine za málo peňazí. pokračovanie článku
Nadišiel čas, aby verejné priestranstvá našich obcí neboli navrhované len za písacím stolom. Ich užívateľmi sme napokon my všetci, je teda na mieste, aby sa aj na plánovaní podieľali obyvatelia obce. Ako na to? Žiaci miestnej základnej školy svojou kreativitou a nespútanou fantáziou ponúknu nápady a myšlienky vo forme veľavravných detských kresieb. Starší obyvatelia nám zase pomôžu dôkladnou znalosťou svojej dediny, jej histórie, problémov a potrieb. Nehľaďme na obyvateľov ako na odporcov napredovania, ale práve naopak, snažme sa v nich uvidieť potenciálnych spolupracovníkov! pokračovanie článku
Krajina je domovom ľudstva, teda nás všetkých. Žijeme v nej a v jej prostredí každodenne vykonávame naše socioekonomické aktivity a uspokojujeme svoje potreby, čím do nej výrazne zasahujeme a meníme ju na svoj obraz, teda vytvárame kultúrnu krajinu, za ktorú by sme mali niesť plnú zodpovednosť. Naozaj tak konáme? pokračovanie článku
Som študentom krajinnej architektúry a zaujímam sa o krajinný a ekologický urbanizmus, plánovanie "zelených ciest" a obnovu vidieckych sídiel.
